Rizikom sú infikované kliešte

Kliešť obľubuje vlhké a teplé prostredie. Objavuje sa najmä v krovinách, listnatých a zmiešaných lesoch prichytený na vysokej tráve. Nebezpečenstvo prenosu chorôb spôsobujú infikované jedince. Väčšie riziko predstavujú samičky, ktoré dokážu sať krv svojho hostiteľa až dva týždne pričom mnohonásobne zväčšia svoj objem.

Borelióza napáda najmä kĺby

Veľa sa hovorí o nebezpečenstve kliešťov pre ľudí, ale tento parazit je vážnou hrozbou aj pre našich psích miláčikov. Jednou z nebezpečných chorôb, ktorú môže parazit zanechať je borelióza. Najčastejšie sa prejavuje zápalom kĺbov. Psík je bez nálady, pohybuje sa s ťažkosťami, prípadne kríva a nemá chuť do jedla. Dôležité je, aby sme pri pobadaní príznakov ihneď vyhľadali veterinára. Ak sa choroba podchytí včas, zvyšuje sa šanca na vyliečenie.

Babelióza ničí červené krvinky

Postrachom, ktorý môže spôsobiť kliešť je aj babelióza napádajúca červené krvinky, ktoré sa postupne rozpadajú. Pes začne chudnúť, je stále unavený a zoslabnutý. Moč má neprirodzene sfarbený, do červena alebo zelenohneda, objavujú sa u neho krvné hnačky. Pri ochorení je nutné podávať antibiotiká a vitamíny s obsahom železa.

Odstraňujeme kliešťa

Dôležité je po každej prechádzke psa pozorne prehliadnuť. Kliešte sa najradšej „zahryznú“ na teplých miestach s jemnejšou pokožkou. Najčastejšie ich nájdeme za ušami, v záhyboch kĺbov či medzi stehnami. Na postihnuté miesto kvapneme trochu oleja a pinzetou, prípadne ušným vatovým tampónikom, kliešťa zo strany na stranu jemne rozkývame a vytiahneme. Postupovať musíme pomaly a jemne, aby sme hmyz nepretrhli, alebo nerozmliaždili. Potom ranku dôkladne vydezinfikuje jódom.

Možnosti prevencie

Ako prevenciu pred kliešťami môžeme pre nášho psa použiť niekoľko metód. Jednou z nich je špeciálny sprej, ktorý sa rovnomerne nastrieka zvieraťu na srsť. Nevýhodou tohto prípravku je pomerne rýchle vyprchanie účinnej látky. Mnohí chovatelia preto radšej volia koncentrovanejšiu pipetu, ktorá sa aplikuje priamo na kožu a zvyčajne pôsobí asi mesiac. Dôležité je, aby sme krátko pred a po jej použití psa nekúpali. V ponuke sú taktiež rôzne antiparazitné obojky. Ponuka prípravkov je síce široká, ale aj tu platí, že do účinnejších produktov je spravidla nutné viac investovať.

Pozor!

Keď pobadáme u psa apatiu, príznaky nechutenstva, slabosť či iné neobvyklé prejavy môže ísť o dôsledky spôsobné kliešťom a to aj potom, keď sme už parazita vybrali. Dôležité je, aby ihneď vyhľadali veterinára, pretože neskôr už môže byť neskoro.

Pĺznutie bytových psov

U psov, ktorí sa väčšinu času zdržiavajú v byte, nemajú ročné obdobia na pĺznutie taký dosah. Na kvalitu ich srsti totiž vplýva najmä umelé osvetlenie a kúrenie. Pokožka u týchto zvierat sa vysušuje rýchlejšie, takže aj pĺznutie je výraznejšie. Srsť, s výnimkou nepĺznucich plemien je preto dôležité pravidelne raz až dvakrát do týždňa prečesávať.

Čo pes, to iná srsť

Podľa druhu srsti môžeme psy rozdeliť do niekoľkých kategórií. Krátkou a hrubou sa môžu pochváliť hrubosrsté jazvečíky, bradáče a väčšina teriérov. Dlhú a rovnú srsť má napríklad ši – cu, samojed alebo kólia. Jorkšíra, či maltezáka spoznáme podľa dlhej a hodvábnej srsti. Kučeraví sú zas bišóni alebo pudlíci, ktorí sú označovaní za nepĺznuce plemená.

Riziko nevhodného výberu

Ešte donedávna sa odporúčali používať na prečesávanie proti pĺznutiu rôzne druhy hrebeňov a kief, v závislosti od druhu srsti. Pri nevhodnom výbere však mohlo dôjsť k nežiadúcemu osekaniu a poškodeniu srsti, či dokonca k poraneniu psa. Najlepším riešením, či už pre krátko alebo dlhosrsté plemená, je špeciálny hrebeň proti pĺznutiu – Furminator.

Furminator – najlepší proti pĺznutiu

Furminator je pomôcka, ktorá pri pravidelnom používaní zredukuje pĺznutie vášho psa na minimum. Jednoducho sa používa a s dosiahnutými výsledkami budú spokojní aj menej skúsení chovatelia. Jedinečnosť tohto hrebeňa spočíva v tom, že odstraňuje iba odumretú srsť a to nielen z povrchu, ale aj podsádky. Pokožka zvieraťa sa tak zbaví nežiadúcich častí, prekrví sa, premastí a umožní zdravý rast nového porastu. Srsť vášho psa ostane rovnomerná, hladká a krásne lesklá.

Pozor!

Ak spozorujete u vášho psa nadmerné pĺznutie môže ísť o signál nesprávnej výživy, parazitov, alebo hormonálnej poruchy. V takýchto prípadoch je potrebné obrátiť sa na veterinára.

Výber nepodceňujte

Ak sa domnievate, že vás pes sa môže zabaviť s čímkoľvek, mýlite sa. Aj výberu vhodnej hračky je potrebné venovať dostatočnú pozornosť. Zvážiť by ste preto mali nielen plemeno, ale aj vek a temperament vášho psa. Týmto kritériám treba podmieniť veľkosť, materiál aj druh hračky. To, čo vyhovuje jorkšírovi, môže napríklad jazvečík zničiť za pár minút. Na nákup by ste sa mali určite vybrať iba do špecializovaných obchodov s potrebami pre psov.

Nedávajte psovi náhrady

Hračky určené pre deti sa psom neodporúčajú aj vzhľadom na iný výber použitého materiálu a rozdielne kritériá pevnosti. Podobne, ako pri detských hračkách však platí, že ani tie pre psov nesmú pri kontakte uvoľňovať nebezpečné látky do organizmu. Chybou, ktorú mnohí neskúsení chovatelia často robia je aj to, že psovi dajú na hranie nejaký predmet bežnej potreby. Napríklad starú tenisku. Pes totiž nevidí rozdiel. Od tejto chvíle bude všetky topánky považovať za hračky a vás potom nemôže prekvapiť, keď nájdete svoje nové „adidasky“ rozhryzené na kúsky. Tomuto zlozvyku môžete psa odnaučiť tak, že na predmety, ktoré nechcete, aby zničil nastriekate špeciálny sprej.

Ponuka je veľká

Výber hračiek určených pre psov je, či už v internetových alebo kamenných obchodoch dostatočne široký. Veľkej obľube sa tešia napríklad lietajúce taniere – frisbee a bumerangy, pri ktorých sa váš pes dostatočne vybehá a zároveň si precvičí aportovanie. Podobne môžete využiť aj rôzne loptičky. Potrebné pre psa sú aj hračky určené na hryzenie. Na tento účel slúžia napríklad rôzne textilné uzly, krúžky či gumové imitácie kostí. Miláčikov, ktorí zbožňujú hru vo vode zas potešia loptičky a taniere z ľahkých penových materiálov.

Pozor!

Hračku psovi neponechávajte po celý čas a vždy ju odkladajte na nedostupné miesto. Váš miláčik by ju mal dostať iba vtedy, keď rozhodnete vy, najlepšie za odmenu. Takýto postup sa odporúča aj preto, aby sme v psovi nevypestovali majetnícke sklony.

Rázne pokarhanie

Šteniatko nevie, čo je správne a čo nie. Netuší to ani v prípade, keď sa vyciká na stred obývačky. Našou úlohou je preto psíka včas a správne usmerniť. Bezprostredne potom, ako k tomu došlo je vždy potrebné dať mu najavo, že spravil zle. Ráznym pokarhaním, napríklad slovom “fuj“ alebo “nesmieš“ musí vycítiť náš nesúhlas a nespokojnosť s jeho konaním. Pre umocnenie mu môžeme potom odoprieť niečo, čo má rád, napríklad hračku a nejaký čas mu neprejavujeme náklonnosť. Ideálne je odpozorovať správanie zvieraťa a vystihnúť ešte moment pred samotnou „nehodou“.

Netrestajte príliš tvrdo

Rozhodne sa však neodporúča psíka fyzicky trestať. Treba si uvedomiť, že v ranom veku si šteniatko vytvára aj emocionálny vzťah k nám a negatívne zážitky môžu na ňom zanechať nepriaznivý vplyv. Ostalo by ustráchané a krehké pojítko rodiacej sa dôvery k jeho pánovi by sa mohlo zlomiť. Príliš „tvrdá“ reakcia na jeho správanie by mohla dokonca vyvolať pravý opak s tým, že psík by od strachu nedokázal ovládať svoje fyzické potreby vôbec.

Pochvala, cesta k úspechu

Čím je šteniatko mladšie, tým musia byť intervaly jeho venčenia častejšie. Už v tejto počiatočnej etape by sme sa však mali snažiť o istú pravidelnosť. S vývojom a napredovaním psíka ich postupne redukujeme. V kontraste s pokarhaním nesmieme nikdy zabudnúť na pochvalu, keď sa vyvenčí na vhodnom mieste. Chovatelia odporúčajú aj akési podporné povely, ktoré ho majú k tejto činnosti motivovať. Napríklad “rýchlo” alebo “urob dobre”. Časom si ich psík osvojí natoľko, že aj vyprázdniť sa dokáže na povel.

Pozor!

Práve pre spomínané nehody zariaďte, najmä v začiatkoch, zdržiavanie šteniatka na plochách, ktoré sú ľahko umývateľné a dajú sa bez problémov dezinfikovať.

Pre sladký spánok

Najdôležitejšou súčasťou výbavy je pohodlný pelech. Aj keď v budúcnosti plánujete pobyt psa v búde, prvé týždne šteniatko strávi s vami v byte. Ležovisko by malo byť adekvátne veľké a samozrejme mäkké, aby psíkovi zabezpečilo dostatočné pohodlie. Najideálnejšie sú látkové pelechy, ktoré možno celé prať v práčke. Niektorým chovateľom sa osvedčil aj široký prútený, prípadne plastový kôš vystlaný dekou alebo molitanovým vankúšom so snímateľnou obliečkou. Pelech by mal byť na pokojnom mieste, kde nie je prievan. Psík, ale zároveň musí byť súčasťou rodiny a preto nezabudnite, že zo svojej „postieľky“ musí mať dobrý výhľad na okolité dianie.

Pre bezpečnú vychádzku

Psíka treba čo najskôr zvykať aj na postroj určený na vychádzky. Jeho súčasť tvorí obojok, vôdzka, náhubok, prípadne popruhy. Pozor, aby ste obojok nezatiahli prisilno, mal by byť dostatočne voľný a vyrobený z mäkkého materiálu. Primárnou funkciu náhubku nie je, ako sa mnohí domnievajú, zabránenie uhryznutia. Jeho nasadením by sa malo predchádzať neželanej „degustácii“ odpadkov počas venčenia. Prvá reakcia šteňaťa na tieto „doplnky“ býva väčšinou vzpurná. Časom si však zvykne a stanú sa preňho radostným signálom blížiacej sa vychádzky.

Pre zdravie a krásu

V základných potrebách nesmú chýbať ani dve misky. Jedna z nich, je určená na vodu, druhá na granule. Pre šteniatka sú vhodnejšie ľahšie a menšie plastové misky. Nemenej dôležité sú aj potreby určené pre jeho krásu a hygienu. Vo vybavení chovateľa by nemal chýbať psí šampón, tampóny na uši a oči, kliešte na pazúriky, pinzeta na vybranie kliešťov či špeciálna zubná kefka. Na starostlivosť o srsť sú určené rôzne hrebene, kefy, prípadne trimovacie nože.

Pre zábavu

Rovnako ako deti aj šteniatka zbožňujú a navyše aj potrebujú hračky. Tie majú pre ich vývoj dôležitú funkciu. Vyberajte vždy hračky dostatočne veľké a bezpečné, najlepšie s pružných materiálov, ktoré nemožno rozhrýzť.

Pozor!

Pes nie je človek. Nezamieňajte mu preto potreby ľudskými náhradami. Ak mu pelech vysteliete svojim starým svetrom, nečudujte sa, keď si prisvojí aj iné vaše veci. Nekúpte ho vo vašom šampóne. Parfémy a iné látky, ktoré obsahuje psej srsti a pokožke viac uškodia ako pomôžu. Nedávajte mu detské hračky. Tvary ani použité materiály psom nevyhovujú.

Inšpirujte sa

Mnohí sa nechajú inšpirovať rozprávkovými postavami či hrdinami starodávnych mýtov a bájí a tak sa objavia mená ako Bilbo, Achilles či Ikarus. Iní radšej siahnu po osvedčených zoznamoch psích mien. A nakoniec, nájdu sa aj takí, ktorí meno svojho miláčika vymyslia úplne sami.

Mená v papieroch

Ak ste si vybrali psíka s preukazom pôvodu, váš miláčik už meno má. Jeho začiatočné písmeno sa odvíja od poradia vrhu chovateľskej stanice. Napríklad všetky šteniatka z deviateho vrhu sa začínajú na písmeno Ch. Psíky s papiermi majú aj druhé meno, ktoré je vlastne názvom stanice. Napríklad náš pes sa volal pôvodne Cháron od Jackoviča. Aj keď sa vyskytli krušné chvíle, kedy bol skutočne verný svojmu pôvodnému menu a takmer nás priviedol do hrobu, my sme mu ho zmenili a voláme ho Max. Ani vy sa nemusíte držať toho, čo má pes napísané v papieroch.

Psy nie sú ľudia

Nech už je cesta, ktorou ste sa k menu dopracovali akákoľvek, aj tu existujú isté pravidlá, alebo ak chcete odporúčania. Vo všeobecnosti nie je príliš vhodné dávať zvieratám ľudské mená. Keď zavoláte na svojho miláčika, nemal by sa pritom otočiť sused od naproti, alebo poštárka. Zároveň si treba priznať, že život psíka je podstatne kratší ako ten náš, ľudský. Pri jeho odchode do zvieracej večnosti by potom mohlo byť oveľa ťažšie sa s tým zmieriť, keďže ľudské mená podvedome vyvolávajú zosobnenie.

Krátke a zvučné

Dá sa povedať, že meno je vlastne prvý povel, na ktorý sa pes učí reagovať. Preto by malo byť čo najkratšie, ideálne jedno, dvoj, maximálne trojslabičné. Taktiež by malo byť zvučné a ľahko sa vyslovovať. Určite sa vyhýbajte menám so sikavkami ako C, Z či S. Vyberajte si radšej tie, kde sa nachádzajú písmená B, R alebo G ako napríklad Brita, Rex či Goro. Predovšetkým však musíte byť s vybraným menom spokojný a stotožnený. Ide predsa o vášho psa!

Pozor!  

Ak už vyberiete meno pre svojho miláčika, snažte sa ho používať stále v rovnakom tvare. Napríklad, zdrobneniny môžu psa iba zbytočne zmiasť. Pes totiž vníma melódiu vášho hlasu, takže iný tvar mena, preňho stráca pôvodný význam.

Všímajte si prostredie

O úrovni a serióznosti chovateľa veľa prezradí aj prostredie, v ktorom sa šteniatka nachádzajú. Všímajte si, či psíky drží v úplnej izolácii, alebo priamo v byte, kde majú aj kontakt s ľuďmi. Tieto skutočnosti sa totiž zákonite odrazia na úrovni ich socializácie. Odborníci sa zhodujú v tom, že práve prvé týždne ovplyvnia povahu psa na celý život. Nemenej dôležitá je aj čistota miesta, kde sa šteniatka zdržiavajú.

Pozorujte správanie

Keď majú viac ako štyri týždne nastal čas prvej návštevy. Už pri prvom kontakte môžete spozorovať ako sa psíky chovajú v rámci svorky. Ak túžite vyslovene po pokojnom zvierati, určite si nevyberte to, ktoré svojou energiou vyniká nad ostatnými. Naopak, šťastnou voľbou nemusí byť ani jeho ustráchaný súrodenec krčiaci sa v kúte. Pomôckou môže byť aj pozorovanie správania ich matky. Odobrať psíka nemožno skôr ako vo veku šiestich týždňov. Šteniatko, ktoré si donesiete domov by ale nemalo byť viac ako osemtýždňové.

Skontrolujte vzhľad

Podobne ako u ľudí vlasy, u psov je dôležitým indikátorom dobrého zdravotného stavu srsť. Tá by mala byť hustá a lesklá. Skontrolujte, či psík nemalá lupiny, lišaje alebo neobvyklé začervenanie. Dôležitá je aj čistota očí a uší. Taktiež treba prezrieť, či nemá nadmieru znečistený zadoček a riedku stolicu. Bruško nesmie byť nafúknuté. Chrup psíka musí byť pravidelný. Na chvostíku by nemalo byť žiadne neprirodzené zalomenie. Psík musí mať oba semenníky zostúpené do miešku.

Pozor!

Nie každý chovateľ je seriózny. Ak sa vám niečo na psíkovi nezdá a on vás presviedča o opaku, radšej sa s kúpou neunáhlite. Poraďte sa ešte s iným nezávislým odborníkom, alebo sa porozhliadnite po inom chovateľovi.

Preukaz ako záruka

Domnievate, že pes s preukazom o pôvode je zbytočným luxusom? Tvrdíte, že nechcete z neho výstavného šampióna, pomocníka pri poľovačkách, záchranára a neplánujete si zriadiť ani chovateľskú stanicu? Domnievate sa teda, že nijaké „papiere“ nepotrebujte? Omyl. Preukaz o pôvode je dôležitou zárukou predpokladaného vzhľadu, zdravotného stavu aj povahy vášho psa.

Podmienky uchovnenia

So šteniatkom uchovnenej feny dostanete aj preukaz o pôvode. Nie každý pes však spĺňa kritériá uchovnenia. Okrem toho, že fenka musí byť čistokrvná, vysoké požiadavky sa taktiež kladú na jej exteriér a bezproblémový zdravotný stav. Uchovneniu predchádza aj účasť na skúškach a výstavách. Príslušný chovateľský klub ju musí ohodnotiť ako výbornú. Rovnaké nároky sa kladú pri krytí aj na kvality psa.

Čo prezrádzajú „papiere“?

Preukaz o pôvode je dokladom o pôvode a vzhľade zvieraťa. Meno, pod ktorým je registrované v plemennej knihe sa začína príslušným písmenom abecedy v závislosti od poradia vrhu. V preukaze je zaznačený aj názov chovateľskej stanice. Okrem toho obsahuje dáta o pohlaví, čísle tetovania či farbe a druhu srsti. Najdôležitejšou súčasťou dokladu je zvyčajne štvorgeneračný rodokmeň zvieraťa. Často obsahuje aj údaje o skúškach a výstavách.

Čo len z neho vyrastie?

Je pravdou, že mnohí majitelia takzvaných „bezpapierových“ psov nedajú na svojich miláčikov dopustiť. Samozrejme, že aj šteniatka neuchovnenej feny sa môžu „vydariť“. Žiaľ, tí menej skúsení sa často nechajú obalamutiť tým, že zviera je čistokrvné a jediná „maličkosť“, ktorá mu chýba je práve preukaz o pôvode. Takouto kúpou sa však vystavujete riziku. Neviete, či psík nemá po svojich predkoch nejakú vadu, alebo chorobu. Nemáte ani istotu, že krytie naozaj prebehlo s čistokrvným plemenom a nie len s rasou podobného vzhľadu. Inými slovami povedané, netušíte čo z neho vyrastie.

Kšeftári

Pochybných predavačov poznáte aj podľa toho, že vám prinesú ukázať iba šteniatko. V mnohých prípadoch ide o podvodníkov, ktorí nemajú so serióznymi chovateľmi nič spoločné. Títo, takzvaní množitelia držia zvieratá často v otrasných podmienkach a jediné, čo ich zaujíma je kšeft. Iste, že ich najsilnejším argumentom je lepšia cena v porovnaní s registrovanými stanicami. Treba si však uvedomiť, že to, čo za psíka zaplatíte je len zlomok z nákladov, ktoré vás v konečnom dôsledku bude stáť.

Pozor!

Vždy trvajte na vystavení kúpnej zmluvy. V prípade problémov je to dôležitý dokument, na ktorý sa môžete odvolať.

Jorkšír alebo labrador?

Výber plemena nie je len otázkou prvotného nadšenia a sympatií. Ešte predtým si ujasnite čo od psa vlastne očakávate. Chcete hravého miláčika, rešpekt vzbudzujúceho strážcu či pokojného spoločníka, ktorý bude oddane ležať pri nohách? Neľutujte čas strávený štúdiom plemien, dozaista sa vám zúročí. Dôležité je, či pes bude s vami v byte, alebo ho čaká búda s výbehom na dvore. Okrem veľkosti treba zvážiť povahové vlastnosti rasy a temperament. Ak vás chytí za srdce kríženec, vedzte, že jeho pochybnejší vzhľad vynahradia dobré zdedené vlastnosti a odolnosť voči chorobám.

On alebo ona?

Vo všeobecnosti sa väčšej obľube tešia psy. Sú podstatne priebojnejší a odolnejší ako ich nežnejšie náprotivky. Zároveň majú oveľa viac energie a sú tvrdohlavejší. Na ich výcvik sa preto musíte vyzbrojiť väčšou trpezlivosťou. Naučené príkazy spravidla plnia spoľahlivo. Problémom môže byť ich zvládanie a úteky, keď zacítia hárajúcu sa sučku. A práve háranie je najčastejší dôvod, pre ktorý je o fenky menší záujem. Tie sú zas prítulnejšie a pokojnejšie. Príkazy sa učia ľahšie, ale časom treba ich osvojenie znovu precvičiť.

Útulok alebo chovateľská stanica ?

Ak si chcete adoptovať psa z útulku je to zaiste chvályhodný čin. Vystavujete sa však riziku. O psíkovi, ktorého ste sa rozhodli ujať totiž nemáte dosť informácií. Na druhej strane, ak zvolíte chovateľskú stanicu, majiteľ vám potrebné údaje poskytne. Dozviete sa o rodokmeni zvieraťa, genetických predispozíciách, povahe, zdravotných rizikách či o úspechoch jeho predkov. Iste, že potomok ešte nemusí byť kópiou rodičov. Je to však dobrý základ pre jeho výchovu a vaše očakávania, ktoré by nemali sprevádzať nemilé prekvapenia.

Pozor!

Keď zvažujete kúpu psa, pochybným predavačom sa radšej vyhnite. Často ich možno stretnúť pri bránach kynologických výstav, alebo na stránkach inzertných novín a portálov. Ponúkajú zvieratá bez akýchkoľvek dokladov, takže nemáte šancu overiť si ich pôvod. Mnohí sa, ale nechajú obmäkčiť “ľudovejšou“ cenou a pohľadom na roztomilé šteňatá. Verte však, že v prípade problémov, ktoré sa potom neraz vyskytnú, zaplatíte nakoniec za vášho miláčika oveľa viac.